Niektorí možno zostali po Stratenom symbole trošku v rozpakoch a sklamaní, no verte, že Dan Brown je späť. V plnej forme a Inferno-Peklo je opäť klasická langdonovka s ultrakrátkymi kapitolami, napínavým dejom a témou, ktorá je naozaj horúca.Niektorí možno zostali po Stratenom symbole trošku v rozpakoch a sklamaní, no verte, že Dan Brown je späť. V plnej forme a Inferno-Peklo je opäť klasická langdonovka s ultrakrátkymi kapitolami, napínavým dejom a témou, ktorá je naozaj horúca.
Strhujúci dej, premyslené zápletky a klasika: ponoríte sa do deja, prežívate všetko s hlavnými hrdinami, aby ste sa na 430.strane dozvedeli, že je všeličo inak a zrazu hltáte strany ešte rýchlejšie. Niečo možno tušíte skôr a čakáte, kedy to vyjde na povrch…a ono to vyjde, ale občas úplne inak a vy ste prekvapený. Zároveň však zisťujete, že všetko do seba zapadá a Brown to má premyslené.
Niekto sa možno posťažuje na detailnejšie opisy umeleckých diel, ich historického pozadia či kulís ako Florencia, Benátky, Istanbul. Pre mňa je to neoddeliteľná súčasť brownoviek a tak trochu nenásilné vzdelávanie čitateľa. Som presvedčený, že drvivá väčšina Američanov ani netuší, kde je a ako vyzerá pýcha Benátok Námestie sv.Marka, alebo že Michelangelov Dávid je jedno z najlepších sochárskych vyobrazení mužského tela v renesančnom štýle, prípadne, že Hagia Sofia v Istanbule bol dvesto rokov najväčší kostol na svete.
Áno, Dan Brown ide do detailov, podrobne opisuje aj miesta, kde sa príbeh odohráva a kadiaľ Robert so Siennou utekajú pred prenasledovateľmi. Vôbec mi to však neprekážalo, pretože som si vedel plastickejšie predstaviť temné uličky, florentský park, jaskyňu, kam sa ukryli, či chodbu Corridorio (Vasariovu chodbu).
Všetky miesta má poctivo zmapované a pochodené, takže po prečítaní už rozumiem aj časti rozhovoru, ktorý dal exkluzívne pre Buxcafé.sk: „Keď si robím výskum pre román, nosím na hlave čiapku a samozrejme tmavé okuliare. Keď už kladiem otázky, ľudia ma aj tak spoznajú, a tak musím pristúpiť k malému triku. Povedzme, že hľadám informácie o Dantem – spýtam sa na neho len v troch otázkach, ďalších sedem bude o niečom celkom inom. Ľudí to zmätie dostatočne na to, aby netušili, o čom bude najnovšia kniha.“ 😉
Zábavné sú aj niektoré odkazy na iné top knižné hity, či vtipné poznámky. Napríklad keď Langdon žiada svojho vydavateľa, aby mu požičal súkromné lietadlo, lebo sa potrebuje súrne presunúť na iné miesto. Jeho vydavateľ si povzdychol a odvetil: „Dobre, poviem to inak. Nemáme prístup k súkromným lietadlám pre autorov, ktorí píšu bachanty o dejinách náboženstva. Ak chceš napísať Päťdesiat odtieňov ikonografie, môžeme sa porozprávať.“
Alebo odkaz na potetované dievča (Lisbeth Salanderová z Larssonovej trilógie Millennium), či predsavzatie, že bude čítať viac e-kníh.
Inferno samozrejme nie je žiadna veľká literatúra, skôr pútavá oddychovka, remeselne dobre napísaná a dômyselne vyskladaná.
Brownovi nemožno uprieť talent, ktorým nás vtiahne do svojho príbehu, aby sme nedočkavo obracali každú stránku. Na čitateľa dokáže urobiť dojem, ako dôsledne urobil vedecký prieskum, vyňuchal staroveké tajomstvo, na ktorom potom vystaval fascinujúci príbeh, ktorý môže byť pokojne reálny.
Pritom ide o čistú fikciu, Brown si mnohé primyslel, doplnil, vyfabuloval a pozornejší čitateľ to aj odhalí. To však nemení nič na fakte, že ľudia jeho knihy milujú, pretože im dáva pocit, že môžu nazrieť za oponu dávneho tajomstva. Že môžu prežiť zaujímavé dobrodružstvo na atraktívnych miestach a dostať sa tam, kde bežný turista nemá prístup.
Celý jeho príbeh je postavený na technike svižného klipu, ktorý vás každou ďalšou sekvenciou namotáva, aby ste ho dopozerali do konca. Ak teda máte chuť, prečítajte si Inferno-Peklo. Je to zábava a pritom sa dozviete všeličo o Danteho Pekle, krásnych talianskych mestách, tureckom Istanbule a najmä o renesančnej symbolike.