V lete 2011 sa na Youtube objavilo video, v ktorom sa asi dvadsaťročná dievčina predvádza v školskej rovnošate, neisto kráča po ceste s fľašou whiskey a s obrázkom premiéra Putina, až napokon stojí štvornožky na akomsi stole s tvárou pomaľovanou ako pes. V pozadí spev na hudbu skupiny Subways: „Chcem byť len šteňa tvoje. Na stole aj na balkóne.“
Dievča sa chcelo stať Putinovým šteniatkom.
Nebola to súčasť vládnej propagandy, ani šialený žart. Bol to jeden z výsledkov Putinovho kultu.
Video mali na svedomí Kaťa Obrazcovová a Maria Alešinová. Neboli z opozície, ani nepatrili k žiadnej mládežníckej provládnej skupine. Proste chceli podporiť Putina v predvolebnej kampani. „Máme ho rady. Dúfali sme, že vzbudíme pozornosť. Najmä jeho,“ vysvetľuje Kaťa. Nepoprela, že Putin ich „zaujal“ a dodala: „Nepopierame ani to, že sme vyjadrili svoje tajné túžby.“
Takýchto príkladov je v knihe Putinovo tajomstvo oveľa viac.
Napríklad taká Alisa Charčevová, študentka prvého ročníka žurnalistiky na Moskovskej univerzite. V spodnej bielizni pózovala v erotickom kalendári, ktorý dostal Putin na narodeniny. Pózovalo v ňom celkovo 12 študentiek a odkazovali mu rôzne pochybné posolstvá ako „Nedáme si to tretíkrát?“ či „Uhasil si lesné požiare, no ja stále horím.“ Alisin odkaz znel: „Si jednoducho jednotka!“ Kalendár sa dostal aj na pulty obchodov a predalo sa z neho stotisíc výtlačkov.
Existuje napríklad pieseň Chlap ako Putin, ktorú naspievala dievčenská skupina Singing Together….
Sú to všetko bezduché bábky určené na zlepšenie obrazu vodcu národa? Alebo premyslená vládna propaganda? Či skôr spontánne, napoly úprimné city mnohých obyvateľov?
Aj o tom je kniha Putinovo tajomstvo rusko-americkej novinárky Anny Arutunyan, ktorá na nej pracovala dlhé roky a evidentne si na tom dala záležať. Zaujímavá, pútavá, podložená mnohými príkladmi a situáciami, nad ktorými len krútite hlavou. Dozviete sa všeličo o Putinovi od jeho detstva, keď vyrastal v skľučujúcich podmienkach robotníckej rodiny. Sám Putin spomína: „Raz som zazrel obrovského potkana. Začal som ho naháňať, až sa ocitol v kúte. Vtom sa otočil a zaútočil. Prekvapil ma a poriadne vystrašil.“
Asi si ľahko domyslíte, po čom túži človek s takýmto detstvom: chce pohodlie, istotu, nejaký ten luxus…
Kniha Putinovo tajomstvo je tiež o súčasnom Rusku a o Rusoch, šialených zákonoch, mýtoch a legendách. Áno, v Rusku je to o množstve písaných a nepísaných pravidiel, ktoré jednoducho musíte poznať. Máte zákon na papieri, čiže ruský zakon. A potom nejednoznačné poňatije, porozumenie, čiže nepísané pravidlá. Neustále schvaľovanie nových zákonov tam napokon vytvorilo takú právne neprehľadnú situáciu, že každý obyvateľ Ruska môže byť zločinec. A vieme dobre, že je jednoduché nájsť na kohokoľvek hoci aj maličkosť, aby sa roztočili tie „správne“ kolesá.
Podnikateľ tam nerieši, kam idú jeho peniaze/poplatky – buď je to daň alebo obrok…presne ako v čase tatársko-mongolského vpádu. Napríklad také letisko Šeremetevo, cez ktoré prichádza do Ruska najviac mobilných telefónov. Vedúci letiskovej colnej správy vytvoril jednoduchý systém: telefóny v hodnote do sto dolárov podliehali clu vo výške dvadsať dolárov; v hodnote do dvesto dolárov sa odvádzalo tridsať dolárov atď. Pri ročnom obrate štyri a pol miliardy to spolu robí až do 300 miliónov dolárov. Slušná suma.
Rusi sú neuveriteľne vynaliezaví – niekdajšie podnikanie bolo založené na pašovaní a aj keď sa zmenil režim, podmienky, systém…proste len zmenili názov. Namiesto pašovania tam mali ukracovanie na clách a daniach. Okrem petrodolárov sú clá najvýznamnejšou položkou štátneho rozpočtu. Veď hlavnou úlohou Federálneho colného úradu je naplniť kasu…
Ak máte chuť spoznať Rusko, Rusov a človeka, s ktorým je táto krajina posledné roky pevne prepojená, odporúčam knihu Putinovo tajomstvo. A začať čítať môžete hneď teraz – kapitolou Vidieť Putina a zomrieť.